� � AIDA! � � AIDA! � � AIDA! � � AIDA! � � Opijam sa daždem, ktorý v bežných hodinách káma sa volá. � � Upresním ten názor, keď mi dnes večer nikto nezavolá. � � Musím kráčat do ulicu ďalej a spod mi šálku zalej. � � Něde kvapky zlievaju sa v šálke, čo s jedmi zmysel skrývá. � � Mal by som to dopiť, lebo zaspím a zabudněm, kde bývám. � � Musím kráčat do ulicu ďalej a spod mi šálku zalej. � � Kopejnový dažd, plní moje líca. � � Čakám, kedy zvlášť, někto dostaví sa. � � Chcel by som byt dva, já nech spolu popijáme šálko v neji. � � Riecha, kde sa náš dáš vleje, už nebudem mať brej. � � Musím kráčat do ulicu ďalej a spod mi včelku nahrej. � � Kopejnový dažd, plní moje líca. � � Čakám, kedy zvlášť, někto dostaví sa. � � Kopejnový dažd, naše srci zlýva. � � V každej včelke zvlášť, najdeš kus od seba. � � Kopejnový dažd. � � Kopejnový dažd. � � Kopejnový dažd, moje srci zlýva. � � V každej včelke zvlášť, i naše nas plýva. � � Kopejnový dažd, poprskavčí stěka. � � Kopejnový dažd, čo taková poměka. � �